Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Prvá písomná zmienka


Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1235, kedy sa mladý kráľ Belo IV. rozhodol omdeniť služby svojho verného dvorana Dionýza z rodu Türje a daroval mu kráľovský majetok Topoľčany. Súčasťou darovacej listiny bolo aj presné ohraničenie darovaného majetku. Pri tejto príležitosti sa dozvedáme aj o existencii veľkej cesty, ktorá viedla z Topoľčian do Krušoviec, a o tom, že topoľčiansky chotár na severe susedil so zemou patriacou Evčovi z Krušoviec.

Buzna Alexander - maliar (14.1.1868 Krušovce - 8.4.1945 Nižná)

  • uznávaný znalec cirkevného umenia, odborne pomáhal pri skrášľovaní kostolov a zariaďované interiérov


Kelemen Anton - náboženský spisovateľ, učiteľ(15.1.1708 Krušovce - 14.9.1760 Kluž, RO)

  • stal sa doktorom filozofie, teológie, profesorom filozofie na kolégiu v Budíne a teológie v Jágri, Trnave a Györi


Kopál Ján - literárny historik, teoretik(1925 Malé Kršteňany - )

  • v rokoch 1950-1955 učil na ZŠ v Krušovciach, v obci rozvíjal bohatú kultúrnu a športovú činnosť


Rezik Ján - spisovateľ, historik, filozof (okolo 1650 Krušovce - 4.7.1710 Prešov)

  • významný predstaviteľ barokovej literatúry na Slovensku, roku 1684 sa stal rektorom latinskej školy v Košiciach, od toho istého roku profesorom poetiky, rétoriky, logiky, etiky a histórie ana kolégiu v Prešove , kde bol v rokoch 1705-1710 rektorom


Rudnay Alexander - cirkevný hodnostár, nábožemský spisovateľ (4.10.1760 Považany - 13.9.1831 Ostrihom, H)


  • patril k osvietenským vzdelancom, cirkevným a národno - kultúrnym dejateľom; za zásluhy, ktoré získal počas pôsobenia v Krušovciach a ako dekan topoľčianskeho dištriktu ho panovník 4. januára 1805 vymenoval za ostrihomského kanonika, roku 1815 sa stal sedmohradským biskupom a v roku 1819 ostrihomským arcibiskupom, primásom Uhorska, po palatínovi bol najvplyvnejším verejným činiteľom Uhorska, roku 1828 sa stal kardinálom


História obce
krusovce_o
Krušovce patria nepochybne k najstarším sídlam územia stredného Ponitria a o kontinuite ich osídlenia možno hovoriť prinajmenšom už od čias Veľkej Moravy.

Už v 11. storočí sa stali sídlom fary a v priebehu stredoveku tu stáli až dva kostoly. Jeden bol zasvätený sv. Mikulášovi a druhý Panne Márii. Prinajmenšom od polovice 12. storočia boli Krušovce šľachtickým majetkom. Z ich majiteľov mnohí riadili osudy Nitrianskej stolice.

Archeologické výskumy

  • hrob dospelého jedinca nájdený v intraviláne obce (13. storočie)
  • ojedinelý je nález železnej kópie dlhej 264 mm, ktorú získalo do zbierok múzeum v Topoľčanoch
  • nález stredovekej nádoby na potraviny na pozemku Dušana Síleša